A vraj vedci nevidia krásu

Autor: Albert Rikardovic | 11.1.2011 o 19:25 | Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1061x

Samozrejme, že vidia. A dokonca je to ešte lepšie a hlbšie ako by si niekto dokázal predstaviť.

krst nového prvu 112Cnkrst nového prvu 112CnGSI

 

Takmer v každom dlhšie trvajúcom rozhovore so mnou nastane chvíľa, keď padne otázka: "A nie si ty fyzik?" Samozrejme, že som. A samozrejme, že je to aj príčina, prečo túto otázku dostávam. No pes je zakopaný niekde inde.

Skúste si predstaviť, kedy asi táto otázka nastane. Kedy sa opýtate niekoho, či je tým čim je? Vtedy, keď jeho nadšenie hovoriť o určitej, jemu/jej blízkej veci prerastie do gestikulačne a monológovo tak silnej miery, že zvyšok stola už pomaly ale iste tzv. stráca niť.

Pri jednom z týchto rozhovorov mi bolo naznačené to, ako vedci nedokážu doceniť krásu, pretože my máme tie svoje mašinky, kábliky, nádobky atď., a že vspodstate to je to jediné čo nás zaujíma a okolitý skutočný svet je pre nás až banálny, že to, čo je mimo laboratória sa pre nás stáva až príliš všedné.

Voči tomuto sa akosi musím ohradiť a použijem len základný vedecký princíp. Fakty. Možno ísť na niečo spirituálne a vnútorné skrz niečo tak silno exaktné, ako sú fakty, môže nikomu prísť ako zlý prístup ale chcem ukázať ako estetika a exaktnosť bez problémov môžu ísť ruka v ruke. Pretože ako môže to, že poznáte podstatu niečoho skaziť jeho krásu? Nie je to práve naopak? Poznanie hĺbky, ktorá sa vo veciach nachádza dodáva veciam ešte väčšiu krásu a prehlbuje ešte väčší záujem.

Skúsim to vysvetliť na troch rôznych príkladoch - telo, kvet a blesk. To o kvete si požičiam od Richarda P. Feynmana, ku ktorému okrem iného dodám, aby si každý kto môže prečítal jeho životopisné knihy. Tie každého presvedčia, že život vedca je viac ako len o laboratóriu. Pán Feynman sa raz v jednom rozhovore vyjadril o kvetoch parafrázovane asi takto: samozrejme, že aj vedci vidia vonkajšiu krásu kvetiny. Veď príroda ju tak nastavila aby bola oku lahodiaca a to nie je len ľuďom, čo je dôležitejšie, aby bola príťažlivá pre hmyz. Milióny rokov evolučných premien, ktoré dotvorili ten kvet do takéhoto stavu, keď naň nalietava hmyz a prenáša jeho peľ k ďalším, čím sa zabezpečuje to, aby sme mali aj plnofarebné lúky, po ktorých môžme bosou nohou za rannej rosy pobehovať a užívať si tu slobodu priestoru a vôňu. Nie je úžasné aj to, ako sila prežitia niečoho tak jemného ako je kvetnatá rastlina ju dotiahla do stavu dokonalosti pre okolitý svet? To je tá vnútorná až historická krása.

A potom sme tu my, ľudia. Pri človeku berieme vnútornú krásu ako krásu personality, osobnosti. Avšak je tu ešte aj tá druhá, ktorá nás ženie. Naša vnútorná energia, ziskánan z okolia, z prírody, ku ktorej sme pripojení, a s ktorou sme prepojení ako dielce reťaze. Všetko v nás je tak neuveriteľne úžasné. Môžme začať niečim takým ako je koža. Uvedomujete si aká extrémna substancia je tento v ľudskom tele najväčší zhluk buniek? Veď musí odolať tlaku, vonkajším vplyvom počasia, vlhku, suchu, teplu, mrazu a tá silna samoregenrácia. Potom si vezmime svalstvo. Vzájomné prepojenie, zachytenie na kostru, to akú silu môže vytvoriť zhluk vláken. Svätopluk mal pravdu, spolu sú aj jemné vlákenka silnejšie. A príroda to vedela dávno pred ním. A my sme teraz tu a niektorí za sebou potiahnu celý kamión. Nervová sústava? Existuje niečo lepšie vymyslené v našom tele? Osobne si myslím, že skutočne nie. To ako si neuróny skrz synapsie prenášajú elektrické signály, ako tieto hviezdicovité bunky dokážu nemsiernou rýchlosťou preniesť signály cez celé telo. Naše telo je jedno obrovské divadlo, kde hrajú herci rôznych žánrov.

Alebo ako som spomenul blesk. Krásu blesku každý ocení, keď ho vidí priamo či na fotke. Ľudia majú rešpekt a strach. A prečo? Pretože tu už skoro každý vie ako taký blesk vzniká, z čoho je tvorený, a akú silu v sebe skrýva. Nepoznám človeka, čo by dobrovoľne chcel na sebe okúsiť silu blesku. Avšak znížila znalosť ťoho ako blesk funguje pre Vás to, ako dokáže byť ohurujúci? Myslím si, že vôbec nie. Rešpekt mu na kráse možno dokonca pridal. Ani Benjamin Franklin ho nechcel okúsiť na sebe, no to ho nezastavilo a pokúsil sa ho chytiť resp. vyvolať. Ale to z neho nerobí antiestetického hulváta, čo nedokáže oceniť krásu a silu blesku. Práve naopak, to že vedel o čo ide, ho zaujalo natoľko aby sa pokúsil ísť za hranice poznania, aby šiel ešte ďalej.

Alebo nezabúdajme na samotný Vesmír. Ohúrenie Vesmírom je asi u každého, kto sa pozrie v noci hore a nie je zamračené. Vedecké poznanie gravitácie, teórie relativity, počiatku v Big Bangu len zvyšuje silu a komplexnosť krásy Vesmíru.

Opačným smerom je tu zas mikrosvet. Kvantová fyzika a jej princípy dokážu nadchnúť vedca aj pri pohľade na stôl, alebo keď zapáli lampu. Stôl, či podlaha alebo niečo podobné. Naoko nehybné. Ale to všetko čo sa odohráva vnútri. Chemické prepojenia atómov do molekúl, molekúl do kryštalických, či iných štruktúr a to celé spojené do jedného jednoliateho celku. Atómy zložené z jadier a elektrónov, jadrá z protónov a neutrónov, neutróny a protóny z kvarkov. Neustály, nikdy nekončiaci pohyb, silové pôsobenie, neúprosné zákony prírody, ktoré nedovolia vzájomný kolaps alebo opačne totálny rozlet. Sily pôsobiace medzi jednotlivými štruktúrami. Fotóny všade naokolo. Letiace svojou maximálnou rýchlosťou, ktorú aj keby sme chceli, tak so svojou hmotou jednoducho neprekonáme. Rozžeravená žiarovka, či fluorescenčné povrchy. Elektrina. To všetko je vďaka tomu, že tie malé príšerky sa správajú tak ako sa správajú.

Ono je to už raz tak, vedecká povaha nemá za následok nulovú estetickosť. Práve naopak hľadanie krásy a podstaty je to, čo v nás prehĺbi rešpekt, prehĺbi nadšenie a odovzdá nás do spárov ohúrenia a opájania sa nad tým, ako to všetko nádherne funguje. Rozdiel je skutočne len v tom, že to vidíme možno hlbšie ako ostatní. A dokonca aj vo veciach, kde iní už možno stratili to nadšenie, pretože sa stalo všedným.

To, že sa nám to pred inými vyjadruje ťažšie, je už druhá strana mince.

 

 

PS: ak bude niekto chcieť vysvetliť niečo z oblasti vedeckej, najlepšie fyzikálnej, tak môže buď v diskusii alebo mailom napísať tému a ja sa ju s radosťou pokúsim spracovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?